Dostal som sa k zaujímavému článku o semi Fermiónoch, čo sú častice, ktoré sa vytvárajú údajne v mriežkových systémoch kovov. A tak ma napadlo vytvoriť model, kde máte mriežku a dolu lievikom do takého sysétmu pustíte guličku. Táto gulička je gravitáciou tlačená do mriežky a môže prejsť rôznu cestu. Guličke však v prechode bráni isté povedzme valivé trenie mriežky, ktoré ju otrie o hmotnosť kmitaním mriežky a vrazí ju za seba do vrcholu mriežky. Problém je, že čím sa viac trie a cesta je dlhšia, tým stráca na hmotnosti, lebo je čokoládová a čokoláda sa otiera o ruky a tiež o našu mriežku. A teraz to príde: Uvedomil som si, že ak by celá sústava mala lievik so spätnou klapkou, teda by nič nevypadlo späť a sústava by rotovala okolo osi, tak by gulička vo vrcholoch mala extrémnu energiu. Stala by sa vo vrcholoch nestabilná a začala by uvoľňovať nielen otery čokolády, ale aj prudkú vôňu a tou je rádio aktívne žiarenie. No á toto je celé: Takto centrifúgami obahucujú Urán, aby získal na sile nestability. Toť môj príbeh o čokoládovej guličke. src: https://www.popularmechanics.com/science/a63228235/one-direction-computing-particles/

---