Dójdete hypnotizovaní na pohotovosť. Slušne lekárom vysvetľujete, že vás poškodili. Bežní ľudia po vás pokrikujú asi sú taktiež po hypno. Poviete im to do očí, žé pane pokrikujete po mne: "vymlátiť" Vravím im slušne: Toto si neprajem, platím rovnaké DPH ako všetci. Ľuďom už pomaly dochádza a prestanú dobiedzať. Lekárka ma presviedča na psychiatriu a návštevu ich lekárov. Vravím, som programátor, pozrite moje repo, psychiatriu vôbec nepotrebujem. Na jej naliehanie ma tam odvedú. Vravím: Dohodnem sa len na liekoch, ktoré ma nepoškodia, nerád som závislý, či plávam. Po 2 dňoch si všimnem žltý Diazepam, ale ešte horšie Leponex. Následne sa vyberiem SLUŠNE do kancelárie, kde im oznámim, že podávam reverz, ja sa týmto liečiť nenechám. Začne na mňa vyskakovať nejaká pani lekárka alebo len sestrička v kvietkovanom odeve. Podľa jej úvah, či rozumu súdim, že je slabučká. Po pol hoďke dójde za mnou mladý "asi" lekár a presviedča ma, že podať reverz na psychiatrii sa nedá a že musí volať nejakého sudcu. Vravím im, ale ja som pod tlakom, tak čo to asi bude za výpoveď alebo súd? Vravím mu rezkejšie, žé to je síce fajn, ale ja ich liečivá nechcem a som najradšej, keď som dole aj hore zdravý. On sa rozosmeje a odchádza. O malú chvíľu sa dovalí lekárka v kvietkovanom s políciou, žé ideme vás uviazať. Vravím policajtom, ktorí sa už v tej chvíli podieľali na vražde, žé a dáte mi aspoň čísla vašich odznakov? Pomyslel som si, že kde mám pero a papier. Vravím, tak chcem o tom aspoň zápis od polície, aby som videl vaše mená. Žé dobre všetko všetko s výsmechom v očiach ma policajt presviedča, aby som si ľahol. Lekárka takmer slintá od radosti, že mi vpichá opäť Ataurin a obdobu Leponexu. Vravím opäť slušne, žé problém nerobím, žiadam okamžité prepusttenie z oddelenia na moju žiadosť. Žé oni idú volať nejakého sudcu. 3 hodiny ležím priviazaný na posteli a v bruchu sa mi zbiera voda. Poo 3 hodinách, keď sa tá mentálne poslabšia paní v kvietkovanom na mne vyzúri ma odviaže. Ja sa zvíjam v bolestiach brucha. Iný lekár mi oveľa neskôr povie: To preto, že v tele sa v jednej polohe 3 hodiny zbiera voda, obdoba oležanín. S výsmechom paní v kietkovanom aj polícia odišli. Na druhý deň dôjde nejaký sudca alebo kto. Milo mi povie, že sa nemám radšej ťahať s lekármi za prsty, žé on odborník na túto tému nie je. Z čoho mi hneď vyplynie, že sú to nebezpeční hlupáci rovnako ako bola prítomná vraždiaca polícia. Poďakujem mu, papiere podpíšem s otázkou, čo podpisujem a rozlúčime sa. Paní v kietkovanom, keďže si na mne uľavila po jednom dni mi podá telefón, že až teraz si môžem zavolať domov. Po rannej vizite jasne nazančujem celému kolégiu, že už s nimi viac nič nechcem mať. Ubezpečujú ma, že Leponex mi pomôže. Pýtajú sa ma, či už mi je lepšie. Vravím, jasné všetko, čo len chcete, len nech už vypadnem z kliniky. Po príchode, domov kde treba makať mi dôjde, že 15 hodín z Leponexu spím. Chytám škatuľku a hádžem ju do koša so slovami, žé já toto odmietam. Nech si každý skúsi denne aspoň 4h pracovať ospalý na domácnosť. Zaspím už jedine s Quenitaxom, ktorý de fakto musím jesť a Reagilla je vraj slabý vitamín. Zostávam teda denne doma pracovať na Quentiaxe a Reagille z pôvodného liečenia, ktoré ma nechajú pospať, ale nie plávať alebo byť ospalý. Po týchto skúsenostiach, už s NEPROFESIONÁLNOU lekárskou komorou na Slovensku nik nechce nič mať a do nemocnice chce málokto, vrátane mňa...

---