Dnes ma zaujímala vlnová rovnica a priemerovanie účinníkov. Uvažoval som tak, že hoci sa v obvode vyskytne jalová zložka a účinník spadne o 50% stále je výhodné držať ho pri najhoršom na 45° Všimnite si o koľko spadne reálny výkon. Nie je to o 50%, avšak v realite o 15% My teda môžeme pri predpovedanom blackoute znížiť účinník až o 50% pri najlepšom, čo je až 45°/90°/0° avšak strata v obvode bude podľa ^^^ grafu 0.50-0.35, čo je 0.15 a teda 15% únikového jalového tepla. Momentálne si dávam 15 minút denne zo zdroja: https://www.mathworks.com/videos/differential-equations-and-linear-algebra-11-overview-of-differential-equations-117335.html

Pozrime reálny prípad pre nestabilný výkon ^^^ elektrárne, čo tiež nie je zlé. Len 19% odpadového tepla, ak sa stabilita mení s priemerovaním o 50%

Ak elektrárni klesá účinník a vie, že ide vypadnúť na blackout, je zrejme rozumné tlačiť účinník na priemer, kde sa stratí len pätina výkonu a nie 50% Napätia na obvode teda môžem stratiť ako spádu pre prúd až 50%, no vytvorím tepelného odpadu len 19% pre striedavý prúd. A terz si predstavte, že prúd je jednosmerný v elektrárni. Tak ktorý je výhodnejší pri stratách? Jasné že striedavý :) A kde toto využíva banka? Priemerovaním získaš zdarma 30% Teda, koľko musíš šetriť z platu? No 30%, ale v realite získaš 50% týmto šetrením ;)

Comments “Dnes ma zaujalo pri rozhovore s gpt priemerovanie účinníkov a takto som kládol otázky:”