Je jasné, že klonovať sa dá. Videl som z kopírky kópiu z kópie 1000x a posledná bola údajne chybný klon. Otázka je: Existuje šošovka, ktorá nemá chybu refrakcie ako kopírka? A čo je ňou v bunke, ktorá sa kopíruje? Veď pri menzese sa vajíčko klonuje alebo kopíruje stovky krát a nie je poškodené? A vaječníky nemenia bunky, oni sú rovnaké a stále kopírujú vajíčko? Trikom je haploidná bunka, má len polovicu génov. Teda akoby ten papier z papiera pri kopírke bol len tenký pásik. Lebo, čo je polovica z 2D? No 1D. Už došlo, čo je to koherentný lejzer? Alebo 1D riešenie vykresľovania v data projektore? Skúste 1000x vypnúť a zapnúť data projektor oproti kopírke. Vidíte nejaký chybný obraz???
Generačnú stratu opisuje ANALÓGOVÝ zvukový záznam: https://www.facebook.com/groups/1203044129709305/posts/4203145656365789/
Nie však digitálny :)
Edit2: Chlapi, ako to ideme to klonovanie robiť? Ktoré bunky sa delia len raz v živote? A dá sa taký organizmus navrhnúť? Nervové bunky však? Neurón len raz vznikne a už sa nedelí? To pre to Krenk v Ninja korytnačnách potreboval telo? On bol vlastne klon? 🙂
Comments “Komentár: Naozaj sa klonovať NEDÁ?”