Pozerajúc na túto správu z Nórska som si spomenul na náš príbeh o konštantnej veľkosti oxidu hliníka na hliníkovom kábli. Vraj takto hliník skoroduje a ďalej nerastie, ako hrdza na železe. Problém však je elektro chemický rad kovov. V skratke vľavo sú tie, čo vedú ióny dobre, vpravo sa to nepodarí. Á otázka je, aký je ten naj kov pre zápornú katódu, ktorá by z nekvalitného kovu viazala ióny sodíka Na+ a obrastala? Veru tak, je to zlato. Kvalitná nórska batéria teda potrebuje jednu elektródu zlatú. Pýtate sa ma aj na ďalšiu prednášku z chémie? Čo galvanické pokovovanie? Aby mi tá druhá elektróda neobrastala jednak, žé Cl2 je bublinka, tak sa to v slanej vode nestane. Ale spomeňme si na Ferari a ich automobilové kasne. Aby im druhá elektróda neobrastala, na chvíľu prepólujú tok prúdu. No á toť všetko, to je celý trik galvanického pokovovania, kde železo obrastie kovom vďaka zapojeniu katódy a anódy. Máte chromovaný výfuk? To je ono, galvanika :)

---